Antibiotiká.

Autor: Ingrida Šmeringaiová | 16.11.2015 o 20:25 | (upravené 16.11.2015 o 20:40) Karma článku: 2,68 | Prečítané:  672x

Zachádzajme s nimi opatrne. Kampaň WHO (World Health Organization), ktorá si zaslúži pozornosť. Čo sa oplatí o užívaní antibiotík vedieť alebo si to pripomenúť...

Nedávno som v jednej českej lekárni bola požiadaná o vyplnenie dotazníku o užívaní antibiotík a následne obdržala letáčik s užitočnými informáciami na túto tému. Vzhľadom na to, že je obdobie zvýšených návštev lekárov a lekárnikov, tak mi príde vhodné obdržané informácie o uvedomelom užívaní antibiotík šíriť dalej. Pre mnohých nebudú nové, ale nikomu neuškodí si tieto veci pripomenúť. Poďme na to!  

Viac ako 90% buniek zdravého ľudského tela tvoria bunky bakteriálne. Baktérie sa nachádzajú po celom tele, hlavne v hrubom čreve (symbiotická mikroflóra), ale tiež na koži, v ústach, v nose, v okolí pohlavných orgánov, či močových ciest. 

Baktérie hrubého čreva nám pomáhajú lepšie tráviť potravu, účastnia sa tvorby niektorých vitamínov, bránia prerastaniu škodlivých mikroorganizmov (ktoré prekonali bariéru žalúdočných štiav), podieľajú sa na imunite organizmu. 

Bakteriálne osídlenie je u každého človeka unikátne, formuje sa každodenne od narodenia, po celý život. Na jeho zloženie má vplyv vek, výživa, hygienické návyky, choroby a lieky - antibiotiká ovplyvňujú baktérie najviac. 

Väčšinu infekčných chorôb  zimného obdobia spôsobujú vírusy (nádcha, kašeľ, chrípka). Antibiotiká účinkujú len na choroby spôsobené baktériami. Nevýhodou je, že antibiotiká ovplyvňujú i naše symbiotické baktérie, a to dokonca až na dobu 4 rokov už po jedinej liečbe. 

Antibiotiká je potrebné užívať uvážlivo, v presne stanovených časových intervaloch a dodržovať lekárom stanovenú celkovú dobu liečby. Len tak budú antibiotiká správne fungovať a zachovajú si svoju účinnosť do budúcna. Nie je správne liečbu prerušovať alebo predčasne ukončovať. Nespotrebované antibiotiká je dôležité vrátiť do lekárne k ich odbornej likvidácii. Antibiotiká vyhodené do komunálneho odpadu zaťažujú prostredie a u voľne žijúcich baktérií môžu z dlhodobého hľadiska vyvolať vznik nebezpečných rezistentných (pozn. odolných) kmeňov, ktoré môžu ohroziť človeka/zvieratá v budúcnosti, či dokonca vyvolať epidémiu.   

U človeka vedie nedostatočné užitie antibiotík (lieku) k neúplnému vyliečeniu a k návratu choroby. Nadmerné a neopodstatnené užívanie antibiotík vytvára u baktérií spomínanú rezistenciu a neúčinnosť látky proti novým (mutovaným) kmeňom v budúcnosti. V Európskej únii umiera ročne viac než 25 000 ľudí na infekčné choroby, voči ktorým sú súčasné antibiotiká neúčinné. Za posledných 15 rokov sa na trh dostalo len jedno nové antibiotikum. Europoslanci síce vyzvali farmaceutické firmy k vývoji nových látok, ale tie trvdia, že na to nie sú peniaze (vývoj jedinej látky je časovo a finančne veľmi náročný). To nehraje do karát obyvateľstvu, u ktorého sa rezistenia na súčasné antibiotiká neustále zvyšuje. Otázkou je, či sa niečo zmení v najbližších mesiacoch (nie rokoch - to už bude neskoro) a niekto investuje čas a peniaze do vývoja nového lieku. Ak by sa spojili hlavy a finančné zdroje, tak by to šlo. Len aby sa teraz na dlhé roky neobrátila pozornosť na jediné - vyzbrojovanie štátov EU a boj s terorizmom. 

Antibiotiká sú teda unikátnou skupinou liekov a zachovaniu ich účinnosti je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť. 

Ak už sme chorí, je samozrejme dôležité doplňovať anitbiotickú liečbu vhodnou stravou (ovocie, zelenina, strukoviny, RYBY ...), či doplnkami stravy. Ovocie a zelenina sú najlepšie v bio kvalite (tj. od overeného farmára, či od babičky, nie zo supermarketu), vzhľadom na množštvo dusičnanov a iných toxínov, ktorých mix často obsahujú. Veľmi vhodné sú i voľne predajné probiotiká (v tobolkách; v mliečnych výrobkoch) - živé mikroorganizmy zdravému telu prirodzené, ktoré, pokiaľ ich užívame vo vhodnom množstve, môžu napomáhať zachovaniu a zlepšeniu nášho zdravotného stavu. 

V boji s infekciami hraje najdôležitejšiu úlohu naša vlastná obranyschopnosť. Základom je počúvať svoje telo a myseľ. A dávať im to, čo skutočne potrebujú, teda správnu výživu, dostatok spánku, pravidelný pohyb (šport, prechádzky v prírode), dostatočnú hygienu a v neposlednom rade i pozitívny postoj k životu (snažiť sa čo najviac filtrovať negatívne stresové situácie a ani k nim vlastným postojom a činmi neprispievať, ak sa to dá). Nebolo by zlé zobrať si príklad z ázijských kultúr, kde sa napríklad viac medituje, využíva sa tradičná medicína (tým mám na mysli bylinky, či akupunktúru, a NIE prášok z rohov nosorožcov).  A taktiež nosenie rúšok chorým jedincom, aby sa nerozširovala choroba na ostatných. Tu je zvykom si kýchnuť bez zakrytia úst a ešte sa pritom vhodne natočiť na vedľastojaceho suseda v autobuse. Aj keď, i to "zakrytie si úst" dlaňou nie je najlepšou voľbou, odporúča sa kýchať si na vnútornú stranu lakťa, či do papierového kapesníku, aby sme vlhkou dlaňou "neošmatrali" ďalšie povrchy, ktorých sa dotýkajú ostatní. 

Vhodnou potravou pre symbiotické baktérie v našom tele je i všade spomínaná vláknina, pre človeka nestráviteľná, ale pre baktérie nepostradateľná. Nadmerné užívanie vlákniny taktiež škodí, ako to býva u všetkého, keďže potom môže dochádzať ku kvaseniu (plynatosti), či ku zápcham. Vláknina je dobrá i ako prevencia proti zanášaniu čriev (a možnému vzniku rakoviny hrubého čreva), či proti vzniku hemeroidov.

 V období zvýšeného výskytu infekčných onemocnení je vhodné obmedziť pohyb v davoch (koncerty, uzavreté haly, či nemocnice,...), dôkladne si umývať ruky (najlepšie tekutým mydlom), pri nachladení a nádche užívať jednorázové kapesníky (vyhadzovať ich do uzavretej nádoby/plastového sáčku a čo najskôr likvidovať do komunálneho odpadu), pri kašli/kýchaní si zakrývať ústa, doplňovať nevyváženú stravu vybranými minerálmi a stopovými prvkami (zinok, selén,...). 

Nie je dobré preháňať to s dezinfekciou rúk (mydlo zabíjajúce 99% baktérií nie je vhodné), či celej domácnosti. Hlavne u detí potom hrozí, že žijú v super čistom prostredí domova, a vonku ich krehké telo čelí útoku všadeprítomných mikroorganizmov, s ktorým sa vyrovnáva ťažšie, než dieťa z prirodzene čistej domácnosti, ktoré denne prichádza do kontaktu s bežnými nečistotami a alergénmi.  

Kto je najviac ohrozený vznikom infekčného ochorenia? Deti do 2 rokov, seniori, tehotné ženy, chronicky nemocní (diabetici, astmatici, ľudia s chorým srdcom/cievami/obličkami, atd.), či osoby s nádorovým ochorením a zníženou imunitou.    

Ak musíte navštíviť lekára, všímajte si i ľudí, ktorí sedia v čakárni alebo vychádzajú z ambulancie. Je medzi nimi atraktívny/a muž/žena, ktorý/á nejaví známky choroby, je pekne oblečený/á a upravený/á a má pri sebe kancelársky kufrík, či štos papierov? Pravdepodobne sa jedná o obchodného zástupcu farmaceutickej firmy. Ak Vám následne lekár predpíše nejaký nový liek, opýtajte sa ho, či nespolupracuje s nejakou farmaceutickou firmou (ktorá ho platí za uprednostnenie ich lieku pred konkurečným). Máte právo vedieť pozadie rozhodnutia Vášho lekára o voľbe danej liečby/lieku. Jedná sa predsa o Vaše zdravie a Vy nechcete byť pokusným králikom a ešte si platiť predražený liek. V prípade antibiotík je to pomerne jednoduché, keďže je ich nedostatok. Netlačte ale svojho očetrujúceho lekára k tomu, aby Vám nejaké antibiotikum predpísal, ak to odmieta. Dôvody sú snáď po prečítaní tohoto textu už jasné. 

Dôležitá poznámka: nie som lekár, informácie čerpám z odborných textov

 

 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?